Článek připomíná vedoucí judikát v oblasti sportovního práva. Zdůrazňuje přispění případu k vývoji samotného práva EU a současně k otevření zásadní kapitoly vztahu sportu a práva.

Autor v uvedenom článku poukazuje na hlavné rozdiely v slovenskej a českej právnej úprave spoločnosti s ručením obmedzeným. Komparatívne úvahy sú zamerané najmä na vznik spoločnosti, obchodný podiel, práva a povinnosti spoločníkov, ako aj organizačnú štruktúru spoločnosti. Odôvodnenosť komparatívnych úloh je podporená prijatím nového zákona o obchodních korporacích, ktorý doterajšiu právnu úpravu na viacerých miestach podstatne mení.

Príspevok sa zaoberá rodinným právom v Československu v období po roku 1963, analyzuje zákon o rodine č. 94/1963 Zb. a vysvetľuje vybrané inštitúty rodinného práva v danom období.

Článok v sekundárnej rovine prezentuje kvalitatívny výskum prostredníctvom Grounded Theory, ktorý bol zrealizovaný v súvislosti s problematikou civilnej a trestnej mediácie. Primárne je zameraný na oblasť restoratívnej justície a trestnej mediácie. Autor článku sa týmto obracia na odbornú verejnosť a autority, ktoré môžu svojím prístupom napomôcť tomu, aby vzdelávanie trestných mediátorov (PaMÚ) bolo realizované v intenciách odporúčaní CEPEJ(2007)13, (Európska komisia pre efektívnosť fungovania justície. V Štrasburgu, 7. decembra 2007).

Autor vo všeobecnosti poukazuje na problematiku zákonnosti procesu a priebehu dokazovania v štádiu pred začatím trestného stíhania. Sústreďuje pozornosť na potrebu rešpektovania zákonných podmienok vykonávania dôkazov, o ktoré sa bude opierať rozhodnutie o trestnom oznámení.

Predkladaný príspevok polemizuje s tézou, že športové právo sa stáva samostatným právnym odvetvím a to z pohľadu existujúcej právnej úpravy dotýkajúcej sa športu, ako aj prijatím nového zákona o športe. Autor sa zaoberá vysvetlením pojmu právne odvetvie, pričom pri definícii tohto pojmu sa zaoberá otázkou zaradenia športového práva v rámci duálnej štruktúry kontinentálnemu systému práva, a to k súkromnému alebo verejnému právu, kde zároveň ponúka vyriešenie otázky prípadného konfliktu pri určení charakteru športového práva. Časť predkladaného príspevku sa zaoberá historickým aspektom športu a úzko súvisiacou otázkou zodpovednosti v športe v historickom kontexte.

Autor sa v predkladanom príspevku snaží priblížiť podporu a výkon športovej činnosti, ktorá nie je priamo upravená v novom zákone o športe. Autor sa venuje problematike výkonu športovej činnosti so zameraním na ľadový hokej a konkrétne poloprofesionálnym a amatérskym hokejovým hráčom a rozhodcom ľadového hokeja. Výkon tejto športovej činnosti analyzuje z hľadiska súbežného výkonu právnických povolaní, ktoré upravuje zákon č 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. V samotnom článku sa autor snaží poukázať na (ne)možnosť výkonu športovej činnosti a výkonu právnických povolaní podľa aktuálneho právneho stavu a právneho stavu od 01.01.2016 a svoje tvrdenia sa snaží podložiť načrtnutím stručného obrazu o výkone takejto športovej činnosti v praxi. V článku sa autor príspevku snaží navrhnúť možnosť výkonu športovej činnosti a konkrétneho právnického povolania a navrhnúť jednoduchú zmenu právnej úpravy v danom zákone tak, aby bolo možné vykonávať právnické povolania uvedené v tomto zákone v súbehu s výkonom inej športovej činnosti bez toho, aby bol narušený riadny výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry alebo prokurátora.

V predošlých príspevkoch a článkoch venujúcich sa téme manipulácie priebehu a výsledkov športových súťaží sme poukázali na závažnosť tohto fenoménu a jeho rozmach v posledných rokoch ako jedného z negatívnych javov v športe. Zároveň sme uviedli, že bol pripravený a otvorený k podpisu Dohovor Rady Európy (ďalej aj „RE“) k manipulácií športových súťaží, ktorého účelom je úprava predpisov jednotlivých členských krajín RE tak, aby bolo možné prijať opatrenia k čo najefektívnejšiemu boju proti ovplyvňovaniu športových súťaží, tzv. match-fixingu. Napriek tomu, že Slovenská republika dohovor doposiaľ nepodpísala, zákonodarca pristúpil v rámci aktuálneho návrhu Zákona o športe k úprave niektorých dôležitých aspektov práve v súlade s Dohovorom RE. Tie sa týkajú na jednej strane vymedzenia povinností národných športových zväzov v boji proti match-fixingu a jednotlivých športových subjektov (športové kluby, športovci, funkcionári atď.) pri dodržiavaní princípov fair-play a ochrane integrity športu. Na strane druhej dochádza prostredníctvom novely Trestného zákona k lepšiemu vymedzeniu trestnej činnosti v podobe manipulácie športových súťaží a sprísneniu trestov pri jej páchaní.

Príspevok reaguje na prípravu nového návrhu zákona o športe, najmä pokiaľ ide o navrhovanú legálnu úpravu postavenia športových klubov. Autor poukazuje na pozitívne zmeny, ktoré by mala nová právna úprava priniesť, i na niektoré úskalia, ktoré môžu spôsobiť aplikačné problémy. Zároveň navrhuje zakomponovať do pripravovanej právnej úpravy niektoré ďalšie zmeny.

Obsahom článku je priblíženie niektorých aspektov dobrovoľníctva ako samostatného právneho a spoločenského inštitútu vo vybraných krajinách sveta – Spojené štáty americké, Talianska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Rumunsko, Slovinská republika.

Od 1.1.2016 vstúpil do platnosti a účinnosti z.č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem iného, zákon prináša podstatnú zmenu v normatívnej úprave športových klubov, ktoré - či chceme, alebo nie - patria medzi najpočetnejšie a najvýznamnejšie subjekty v športe, ktoré vytvárajú konkrétne podmienky pre výkon športovej činnosti či už profesionálnym, amatérskym - no mnohokrát aj voľnočasovým športovcom. Zákon o športe podstatne mení ich postavenie, stanovuje im nové práva, ale aj povinnosti. Autor predkladaného príspevku si preto stanovil za cieľ vytvoriť akýsi zjednodušený prehľad nového postavenia, nových práv a povinností športového klubu, ako aj ďalších súvisiacich normatívnych spojitostí v zákone, čím sa snažil uľahčiť funkcionárom a pracovníkom týchto klubov orientáciu v novom zákonnom predpise.

Príspevok sa zaoberá úpravou disciplinárneho konania v zákone o športe. Zameriavame sa predovšetkým na oblasti, ktoré je nevyhnutné v dôsledku prijatia zákona v interných predpisoch športových zväzov novelizovať tak, aby tieto boli v súlade so zákonom. V závere príspevku sa venujeme problematike jednotného disciplinárneho poriadku pre celé športové hnutie.